906 05 Sobotište, Slovakia

Náučný chodník

Habánska STODOLA

Národná kultúrna pamiatka

Dôležitou časťou stavebného fondu pamiatkovej zóny sú hospodárske objekty. Najvýznamnejším objektom je pôvodná stodola datovaná do konca 18. storočia s výraznými prvkami habánskej architektúry. Jednopriestorový objekt je murovaný z nepálených tehál na kamennej podmurovke s nízkymi bočnými stenami. Dominantnú atypickú hmotu objektu tvorí strecha, ktorá siaha až k terénu. Štíty stodoly sú debnené a predsunuté pred fasádu.

V pamiatkovej zóne sa nachádza niekoľko ďalších stodôl z 19. storočia. Spolu s maštaľami a chlievmi sa svojou architektúrou od tradičných ľudových hospodárskych stavieb regiónu výrazne neodlišujú. Ich stavebným materiálom je nepálená tehla, kameň a drevo. Mnohé chlievy a maštale majú stále zachovaný habánsky lomený krov strechy.

DOM ĽUDOVÝ /č.p. 497/

Národná kultúrna pamiatka

Ľudový dom predstavuje typický objekt, ktorý je kombináciou ľudovej architektúry Záhoria alebo kopaníc s habánskou architektúrou. Objekty tohto typu potomkovia habánov budovali od prvej polovice 19. storočia. Všetky vznikli pred začiatkom 20. storočia ako to vyplýva z historickej pozemkovej mapy obce Sobotište z roku 1900. K objektu prislúchala dnes už asanovaná habánska stodola, z ktorej sa v záhrade dochovala kamenná podmurovka.

Habánska kaplnka

Na základe niektorých prameňov sa predpokladá, že stojí na mieste pôvodnej habánskej modlitebne. Habánska kaplnka nesie na štíte datovanie 1837.Je problematické určiť  či sa jedná o rovnakú stavbu, ktorej výstavbu iniciovala v roku 1767 Mária Terézia, keď habáni konvertovali na katolicizmus. Je zasvätená Svätému krížu. Z pôvodnej kaplnky sa dochovalo sanktuárium – svätyňa zo starej modlitebne. Nachádza sa v nej rokokový mobiliár a sochy z 18. storočia. Habáni pristúpili na rekatolizáciu pod podmienkou, že budú mať vlastného nemecky hovoriaceho kňaza. Ten denne slúžil omše v kaplnke, v nedeľu však chodili do farského kostola v obci. Dodnes sa v kaplnke slúžia omše pravidelne každý utorok.

Habánska klúčarňa /krčma/

Národná kultúrna pamiatka

Vznik objektu sa datuje do roku 1711. V terajšej budove sa nachádza datovanie z roku 1785, kedy dostali habáni povolenie na výstavbu poschodovej budovy vinárne nad dodnes prístupným kamenným sklepom vytesaným do skaly. Klúčarňa pozostáva zo 4 hlavných priestorov, ktoré sú stále zachované. Na poschodí bol byt šenkéra /klúčara/, pod bytom spoločenská miestnosť, kde sa odohrávali schôdze, porady a prijímali významnejší hostia habánskej komunity. Smerom do ulice bola postavená sála. Na jej štíte je datovanie 1846. Slúžila ako denná „šenkovňa“, ale odohrávali sa tu tiež spoločenské zábavy a divadelné predstavenia. Zaujímavosťou je, že herci na javisko vstupovali cez okná z ulice.

DOM ĽUDOVÝ  /č.p.485/

Národná kultúrna pamiatka

Niektoré objekty v pamiatkovej zóne sa svojím hmotovo-dispozičným riešením výrazne odlišujú od tradičnej ľudovej architektúry regiónu.  Po rozpade kolektívneho vlastníctva v 17. storočí si jednotlivé novokrstenecké rodiny stavali hospodársky samostatné domy, pričom si od tradičnej ľudovej architektúry naďalej zachovávali odlišnosť. Mali podobu širších pozdĺžnych domov s vysokou lomenou strechou pokrytou slamenými dochovnicami a obytným podkrovím. Stavali sa v priebehu 18. a začiatkom 19. storočia. Dominovala v nich veľká miestnosť najčastejšie slúžiaca ako dielňa, pri ktorej bol pitvor s čiernou kuchyňou a otvoreným komínom. V čiernej kuchyni sa nachádzala pec s ohniskom a vykurovali sa odtiaľ aj kachľové pece umiestnené v susedných miestnostiach. Na prízemí sa nachádzala aj jedáleň a komora. V podkroví na poschodí boli v dvoch úrovniach umiestnené ďalšie dielne a malé izbietky kammerle, ktoré slúžili na spanie.

Habánska radnica (Štíbel, Štíbl)

Národná kultúrna pamiatka

Objekt pochádza z 2. polovice 18. storočia. Ako názov napovedá, habáni radnicu postavili ako miesto, kde sa stretávali predstavení habánskej obce a rozhodovali o obecných záležitostiach a hospodárení. Z ľudového tradovania vieme, že po rekatolizácii sa tu každoročne na Troch kráľov konali voľby „forštanda“ – správcu habánskeho majetku a jeho pomocníkov aj klúčara a skladali sa tu „počty“ z hospodárenia za predchádzajúci rok. Habánske „počty“ boli po hodoch  druhým najväčším sviatkom habánskej obce. Po voľbách a „počtoch“ sa konala veľká obecná hostina v klúčarni  aj v štíbli. Každí účastník /habán aj nehabán/ mal pol litra vína a jedlo zdarma.

Habánska zvonica

Národná kultúrna pamiatka

Neskorobaroková zvonička patrí medzi najzaujímavejšie stavby v Habánskom dvore. Do svahovitého terénu habáni vybudovali klenutú pivnicu a v roku 1753 nad ňou postavili murovanú vežu – zvonicu s hodinami. Na veži sa nachádzajú troje hodiny, ktoré sú umiestnené nad zvukovými oknami. Raritou je že hodiny majú len jednu ručičku a odbíjajú iba pol a celé hodiny. Zvon zvoničky odprevádzal habánov na ich poslednej ceste. Dnes zvonička odbíja čas od siedmej hodiny rannej do deviatej hodiny večernej.

MLYN VODNÝ

Mlyn je jednou z dominánt pamiatkovej zóny. Habánska komunita ho kúpila v roku 1545 od zemana Klimenta Pappa. Na fasáde boli dochované štyri datovacie kartuše (1739, 1816,1822, 1921).Rok 1739 sa pravdepodobne viaže k najstaršej omietkovej vrstve aj súčasnému pôdorysu objektu. V priebehu 19. storočia bol mlyn prefasádovaný hrubozrnnou omietkou. V interiéri na múčnej hrade je uvedený rok 1850 a súvisí zrejme s obnovou technológie mlyna. Do roku 1945 bol mlyn v spoločnom vlastníctve habánskej obce, ktorá ho prenajímala a zisk odovzdávala do spoločnej pokladnice. Prestalo sa v ňom mlieť zrušením súkromných živností v roku 1951. Pol storočie chátral. V roku 2001 bola zrealizovaná rekonštrukcia krovu a strechy a v rokoch 2019 -2020 prešiel v rámci projektu „Po stopách habánov“ komplexnou rekonštrukciou. Bola mu prinavrátená najhodnotnejšia neskororenesančná podoba.